Je najväčším štátom sveta, zaberá niečo vyše osminu zemskej súše. Zahŕňa značnú časť východnej Európy a takmer celú severnú Áziu.

 Susedia Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea.  

Jeho hlavné mesto je Moskva s počtom  12 100 000 obyvateľov.

Ruská kuchyňa

Ruská kuchyňa je svojrázna, vznikla pod vplyvom rôznych prírodných a sociálno-ekonomických podmienok. V Rusku sa od nepamäti pestuje raž, jačmeň, ovos, proso, ľud dávno poznal techniku prípravy múky, tajomstvá pečenia výrobkov z kysnutého cesta. 

Preto vo výžive ruských ľudí hrajú veľkú úlohu rozličné koláče s plnkami (pirohy), pirôžky, kulebianky, rasstegaje, lievance (bliny i olaďji), palacinky a iné múčniky. 

Pre ruskú kuchyňu sú charakteristické aj jedlá z obilných krúp: rozličné kaše, nákypy, lievance, ovsené rôsoly, ako aj jedlá z hrachu a šošovice. 

Vo veľkom rozsahu sa v ruskej kuchyni využívala kvasená kapusta, ktorá sa dala uchovať až do novej úrody. Kapusta je nenahraditeľným predjedlom, výbornou prílohou k vareným zemiakom a súčasťou mnohých iných jedál. Sči - polievka z rozličných druhov kapusty je pýchou ruskej kuchyne.

Ako príloha sa podávajú v ruskej kuchyni rôzne upravené zemiaky, dusená ryža, varená alebo dusená zelenina, čerstvé zeleninové šaláty alebo šaláty z konzervovanej zeleniny, kukurica, pohánková kaša a pod.

Okrem jatočného mäsa (hovädzieho, teľacieho, baranieho, jahňacieho a bravčoviny) sa konzumuje aj kozľacie mäso a domáca hrabavá a vodná hydina. Rusko vyniká bohatstvom zveriny, sladkovodných a morských rýb, morských živočíchov. Medzi najobľúbenejšie patrí jeseter, vyza, losos, amur, aljašská treska, tolstolobik a ďalšie. 

Repu v Rusku jedli pečenú, varenú, parenú a pripravovali z nej rozličné jedlá (plnená repa a iné), bola súčasťou polievok a používali ju ako plnku do koláčov (pirohov). Kvaka sa v písomných pamiatkach nespomína pravdepodobne preto, že ju vtedy neodlišovali od repy. Tieto, kedysi v Rusku veľmi rozšírené okopaniny, majú v súčasnom zeleninárstve iba malý podiel.

 Neobstáli v konkurencií so zemiakmi a inými plodinami. Ale ich svojrázna chuť a vôňa, možnosti rozličného kuchárskeho využitia, odolnosť pri preprave a uskladnení, aj nenákladné pestovanie nútia nás uvedomiť si, že by bola škoda zrieknuť sa ich v súčasnosti, pretože mnohým jedlám ruskej kuchyne pridávajú osobitnú chuť. 

Využívanie darov lesa - to je jedna z charakteristických osobitosti ruskej kuchyne (solené, marinované a sušené huby, nakladané brusnice, kľukva, ostružina moruška, ostružina skalná, lieskovce atď.)

V Rusku sa múčniky doplňovali do menu pri rôznych príležitostiach. Sú to rôzne kaše, pečené lievance, trhance, ovocné knedle zo zemiakového cesta so smotanou, jablkový závin, kysnuté koláče plnené šľahačkou a posypané cukrom.

Les poskytoval aj med. Z medu pripravovali rozličné sladké jedlá a nápoje (medki). V súčasnosti sa spôsoby prípravy týchto chutných nápojov zachovali už iba v niektorých oblastiach Sibíri (najmä na Altaji).

Základnými pochutinami v ruskej kuchyni sú plody pestovaných plodín, ako kôpor, aníz, mäta, chren, cibuľa, cesnak, ale aj východné koreniny (čierne korenie, šafran, škorica, bobkový list.)

V súčasnosti sa v reštauráciách veľmi rozšírila príprava jedál pražením v rozpálenom tuku. Jedlá pripravené v rozpálenom tuku nazývajú pražené alebo ,,priažency" (pirôžky, fánky, a pod.).